Slovenčina
Slovenčina
English contact
Toto je oficiálna webová stránka obce Nováčany.
Oficiálne stránky využívajú doménu obecnovacany.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Ako bolo už skôr spomenuté, obyvateľstvo našej obce bolo a aj v súčasnosti je väčšinou rímsko-katolíckeho vyznania.
Kostol - Podľa archívnych záznamov bol v rokoch 1334-1335 v obci postavený pravdepodobne drevený kostol.
Nový, murovaný rímskokatolícky kostol v Nováčanoch postavili v r. 1808 - 1809 zo zbierok miestnych farníkov a svetskej a cirkevnej vrchnosti (Šemše a Jasova), ktorým obec patrila. Strecha kostola i farskej budovy bola ešte pokrytá „šindľom“, domy ostatných obyvateľov boli pokryté šindľom i slamou (viď kapitola Vznik obce).
Kostol bol zasvätený mučeníkovi sv. Štefanovi (26. decembra je preto u nás veľký sviatok – púť) pričom takýchto kostolov je podľa knihy J. Hudáka Patroniciát kostolov na Slovensku až dvanásť.
Tento náš murovaný kostolík bol od začiatku 19. storočia jediným duchovno–kultúrnym centrom, kde sa na bohoslužbách po stáročia stretávali všetky generácie našich predkov.
svoju osobnosť ľudsky a spoločensky. Obyvateľstvo obce si ho veľmi vážilo, chránilo a ctilo, hlavne preto, lebo kostol a viera v Boha ich zjednocovali a pomáhali im prekonávať rôzne ťažké životné situácie, trápenia i tragédie, s ktorými sa v živote stretli.
Takému krásnemu a vznešenému účelu slúžil kostolík novačanským veriacim skoro sto rokov..
No prišiel 29. jún 1909, horúci letný deň, kedy pri nečakanom dvojhodinovom rozsiahlom požiari vyhorela celá dedina, kostol i fara.
Ostali iba múry.
Bola to najväčšia pohroma pre celú obec v jej histórii a obyvatelia sa z nej dlho a ťažko spamätávali.
V roku 1910 sa však za značnej podpory Jasovského prepošstva a grófa Šemšeyho i pomoci veriacich postupne postavila nielen strecha kostola a fary, ale i strechy na domoch všetkých obyvateľov obce, pravda už zo škridlicovej krytiny a strechu kostola z plechu.
A tak slúži náš kostol veriacim už ďalších 99 rokov, až dodnes.
Zvony - na veži kostola boli tri, nainštalované kým a kedy - presne nevieme.
§ Najväčší zvon je „Sv. Štefan“- zvoláva veriacich do kostola každú nedeľu a na veľké cirkevné sviatky. V minulosti okrem toho ohlasoval ľudom nebezpečie – požiar, nepriateľa, búrky a iné.
§ Stredný zvon „Sv. Ján“ - zvolával veriacich do kostola cez všedné dni na ranné či večerné bohoslužby (májové, októbrové). Počas druhej svetovej vojny, v roku 1943 bol maďarskými úradmi rozbitý pre vojnové účely.
§ Tretí zvon „Svätý Jozef“- je najmenší. Slúži ako „umieračik“, ohlasuje úmrtie občana v obci a spoločne so všetkými aj rozlúčku s mŕtvym. Okrem toho dopĺňa tretie a záverečné zazváňanie do kostola na svätú omšu.
Kaplnka - pri novom cintoríne bola postavená v roku 1904 na počesť 100. výročia
Košického biskupstva. Pozemok na jej výstavbu zadarmo poskytol Jozef Bačo – Baláž (u Šikori). Financie na jej výstavbu poskytol urbariát obce, zbierky veriacich obce a slobodná žena - Haľa od Mihoka - Gabra. Stavbu organizačne viedol a staval Jakub Bačo - Jarkov a jeho svokor - dzedo Ištokov.. Kaplnka je postavená v neogotickom štýle z kameňa a tehál. Má obdĺžnikový tvar, vzadu polygonálne uzavretý. Stavba má vysoký štít zdobený neorománskym oblúčikovým vlysom. Pred vstupom za schodiskom sú mrežové dvere s dekórom, neskôr s plechovou výplňou. Vnútro za dreveným oltárom tvorí hlboká nika. Je upravená na spôsob lurdskej jaskyne s novšou sochou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Zo stropu visí lampa na večné svetlo. Kaplnku projektoval Štefan Forgáč z Košíc. Drevený oltár a sochy vyhotovil Juraj Ur, sochár z Košíc. Nad vchodovou bránou je nápis “Ave Maria“. Okolo kaplnky rastie 16 krásnych košatých líp. V r. 1979 sa robila na kaplnke generálna oprava pod vedením Ondreja Kudlíka, Imricha Ivanku a Imricha Bradu (nová strecha, nová omietka, vymaľovaný interiér i oltár a postavené nové oplotenie).
Ján Želinský (1867-1932) - obetavý a obľúbený dekan, výborný kazateľ, pôsobil v našej farnosti až 35 rokov – do svojej smrti; zaslúžil sa o výstavbu materskej školy v obci v rokoch 1907-1908. Pochádzal zo Sabinova.
Ondrej Eliáš z Kavečian pôsobil v našej farnosti od r. 1932 až do r. 1961. Organizačne pomáhal v obci pri výstavbe novej Národnej školy v r. 1936-1937, Kríž pri ihrisku – na Palovkách cesty od stredu obce na horný koniec, pri kultúrnej osvetovej činnosti (nácvik divadiel), prvý účtovník Andrej Siarto z Poľova k nám chodil v r. 1962 - zastupovať ešte neprideleného farára ako dočasný správca.
Dr. Anton Harčár - vynikajúci kazateľ, predseda cirkevného práva na Slovensku. Pôsobil u nás od 1.8.1963 do 24. 12. 1980. Za totality bol prenasledovaný a 8 rokov väznený v samotke. Počas jeho služby sa na fare a kostole urobil najväčšie opravy.
